O samanovi.

vstupil do mojho zivota neocakavane a nepozvane. kostrbato sme sa zacali spoznavat. zrazu tu bol moj 'soulmate'.

soulmate s uzasnou schopnostou povedat tie spravne veci v spravnych okamihoch, smelo, drzo, neospravedlnujuc sa za svoje pocity a myslienky. how refreshing!

soulmate, ale tiez saman. ktory v momente dokazal zmiznut z povrchu zemskeho a nechat ma tapat v tme. bola som ako na ihlach, analyzujuc nase debaty, mysliac na to kedy sa zase objavi. po mnoho noci som ho nosila vo svojich snoch a nechala ho rozvratit moj zivot, uplne, az po zaklady. a ked sa mi konecne podarilo ho vypustit z hlavy, z mojich myslienok, z hladiny alfa pocas spanku, z mojho playlistu a z mojej kniznice, vtedy sa vzdy vratil.

- What do you have some kind of radar? Carrie might be happy, let's storm in a turn her world apart?
- No, it's not like that. I came to tell you: you and I -
- You and I - nothing! You gotta stop messing with me like this.

zelala som si aby som aj ja mala taku silu protestovat ked po tyzdnoch mlcania sarmantne znova vtancoval do mojho zivota. ale moje srdce sa vtedy roztlklo, zaludok stiahol a hlupy usmev sa zabyval na mojej tvary. bola som stastna.

stastna sposobom, aky iba saman dokaze vykuzlit. saman, plny pozvani do africkej puste, do lenivych uliciek spanielskeho vidieka, na zelenajuce sa kopce noveho zelandu. saman, mysteriozne sa pohybujuci dnu a von, tam a spat, do mojho zivota a prec, nechavajuc ma na ihlach a tuziac po..... po niecom... niecom viac. bolo by prilis jednoduche povedat, ze to, po com som tuzila bolo, aby ostal. aby sa tie hry skoncili, my sa posadili tvarou v tvar a povedali si veci pravdive. o tom, ako mi pripomenul, aka som kedysi bola a v koho som chcela vyrast. a ze od toho vysnivaneho 'ja' mam momentalne daleko. o cestach a navratoch, kuskoch srdca, ktore ostavali roztrusene po zemeguli zakazdym, ked nas cudzina a cudzinci okuzlili na cely zivot. o tuzbe lezat pod perinou a pozorovat sneh za oknom - aj ked to bolo jedna z tem, ktoru sme vyslovit dokazali. vety smele a trufajuce si, nevhodne odvazne, s jasnym podtextom, ale, zial, bez cinov.

to vsetko sme si mohli povedat, to vsetko som si mohla zelat, a mozno aj zelala. no pravda je taka, ze keby ostal, noc co noc ma drzal v naruci, noc co noc nasaval vonu mojich vlasov a den co den so mnou cestoval prstom po mape, uz by nebol samanom. to caro, ktore ma zazracnym sposobom zvazovalo a unasalo moju hlavu az do deliria, by sa vytratilo.

- Svadby sú zvláštny úkaz, -povedala Sony. - Nie vždy miluje ženích najviac na svete práve svoju nevestu a nevesta ženícha. Ale keby to tak bolo, možno by to ani nebolo dobré, pretože keby sa tak veľmi milovali, nemali by o kom snívať.

a preto mame samanov. aby nam pripomenuli zivoty, ktore sme si vysnivali predtym ako tie nase zivoty realne zaplnili deadliny, poplatky za internet, ekonomicke krizy, zazracne diety a globalne oteplovanie. samani nam pripomenu sny, na ktorych sme vyrastli. a ktore, ak sa sami rozhodneme stat samanmi, mozno este stale mozeme dosnivat.

no mozno aj nie. lebo samanom sa mozno clovek musi narodit.