about morals...
"Neplet sem moralku, na to ja nie som... vies, ze keby som bola moralna, tak tu nie si... nikdy by som si nebola zacala s tvojim otcom... na vsetko treba dvoch... aj na moralku, aj na sex, aj na zivot... nikdy nie je vinny len jeden."
Be careful what you wish for...
ja viem, ze som chcela zit ako v Matkinovom romane. no ked ti toto rodic vmatie do tvare a ty si uvedomis, ze tvoja rodina je viac skazena, ako v nejakom pofidernom serialy, tak spozornies. mam strach, ze sa nikdy nezbavim vplyvov tych, ktori mi neukazali standardny rodinny model, lebo ho nikdy sami nezazili, ci uz zhodou nahod alebo vlastnou vinou, vlastnym zelanim. obavam sa, ze vsetky moje vystrelky a preslapy su hlboko zakorenene tam, odkial som prisla. neplet sem moralku...
vcera som sa M. spytala, ci ma niekedy obavy a pochybnosti, ked pocuva vsetky tieto prihody o minulosti mojho pribuzenstva. ved sa vzdy hovori, ze clovek v tvojej matke hlada obraz teba, teda tvojho ja, ktorym sa stanes o 20 alebo 40 rokov. budem naozaj ja svojou matkou? nastastie M. ma viac rozumu.
- viem odkial pochadzas. viem, aka je tvoja rodina a cim si si kvoli tomu presla. a tiez viem, ze existuju 2 skupiny ludi: ti, s ambiciami stat sa odrazom svojich rodicov ked vyrastu. s tuzbou, aby jabko nepadlo daleko od stromu. a ti, ktori tuzia, aby sa jablko zmenilo na banan. lebo v ich predstavach nie je nic hrozostrasnejsie ako sa stat ich rodicmi. - M. ma prekvapil svojou obsiahlou odpovedou.
- a v ktorej skupine si ty? - spytala som sa nesmelo. priznam sa, ze utrzky pribehov, ktore som sa v minulosti dopocula o M.-vom otcovi ma dost desili a tak bol tento strach medzi riadkami mojej otazky.
- cim dalej tym viac zistujem, ze sa podobam na otca - odpovedal M. a ja som naprazdno preglgla.
- no, to co viem o tvojom otcovi nie je velmi povbudzujuce... - dodala som nesmelo.
- mam pocit, ze sa nim stavam v tom zmysle ze mam 90 kil. a tiez ze sa o 20 rokov zobudim a zistim, ze tie sny a ciele, ktore som mal, su nenavratne stratene.
obcas mi M. zlomi srdce svojou uprimnostou. vtedy mi necakane dovoli nahliadnut do jeho vnutra a ja zistujem, ze za vsetkou tou silou, seba-kontrolou a profesionalitou, je stale ten maly chlapec, ktory tuzil byt lekarom. a vtedy sme si blizsie ako nikdy predtym.
Be careful what you wish for...
ja viem, ze som chcela zit ako v Matkinovom romane. no ked ti toto rodic vmatie do tvare a ty si uvedomis, ze tvoja rodina je viac skazena, ako v nejakom pofidernom serialy, tak spozornies. mam strach, ze sa nikdy nezbavim vplyvov tych, ktori mi neukazali standardny rodinny model, lebo ho nikdy sami nezazili, ci uz zhodou nahod alebo vlastnou vinou, vlastnym zelanim. obavam sa, ze vsetky moje vystrelky a preslapy su hlboko zakorenene tam, odkial som prisla. neplet sem moralku...
vcera som sa M. spytala, ci ma niekedy obavy a pochybnosti, ked pocuva vsetky tieto prihody o minulosti mojho pribuzenstva. ved sa vzdy hovori, ze clovek v tvojej matke hlada obraz teba, teda tvojho ja, ktorym sa stanes o 20 alebo 40 rokov. budem naozaj ja svojou matkou? nastastie M. ma viac rozumu.
- viem odkial pochadzas. viem, aka je tvoja rodina a cim si si kvoli tomu presla. a tiez viem, ze existuju 2 skupiny ludi: ti, s ambiciami stat sa odrazom svojich rodicov ked vyrastu. s tuzbou, aby jabko nepadlo daleko od stromu. a ti, ktori tuzia, aby sa jablko zmenilo na banan. lebo v ich predstavach nie je nic hrozostrasnejsie ako sa stat ich rodicmi. - M. ma prekvapil svojou obsiahlou odpovedou.
- a v ktorej skupine si ty? - spytala som sa nesmelo. priznam sa, ze utrzky pribehov, ktore som sa v minulosti dopocula o M.-vom otcovi ma dost desili a tak bol tento strach medzi riadkami mojej otazky.
- cim dalej tym viac zistujem, ze sa podobam na otca - odpovedal M. a ja som naprazdno preglgla.
- no, to co viem o tvojom otcovi nie je velmi povbudzujuce... - dodala som nesmelo.
- mam pocit, ze sa nim stavam v tom zmysle ze mam 90 kil. a tiez ze sa o 20 rokov zobudim a zistim, ze tie sny a ciele, ktore som mal, su nenavratne stratene.
obcas mi M. zlomi srdce svojou uprimnostou. vtedy mi necakane dovoli nahliadnut do jeho vnutra a ja zistujem, ze za vsetkou tou silou, seba-kontrolou a profesionalitou, je stale ten maly chlapec, ktory tuzil byt lekarom. a vtedy sme si blizsie ako nikdy predtym.
posted by zuz at
4:02 PM
0 Comments:
Post a Comment
Subscribe to Post Comments [Atom]
<< Home