desire is a stranger you think you know...

dnesny den zacal usmevom. akoby vsetky problemy mohli zmiznut mavnutim carovneho prutika a akoby som ja ten prutik nasla v emaily. niekedy nevies co urobit, ako veci vyriesit alebo zlepsit, a niekedy docielis rozuzlenie bez toho aby si si toho bol vedomy. dnesny ranny mail vykuzlil usmev na mojej tvari, pretoze aj ked som nevedela co je to TO, co potrebujem pocut, on to TO niakym magickym zazrakom uhadol...

no nastal iny zmatok.

myslela som ze moje rozhodnutie bude jednoduchsie, no nestalo sa. akoby som kazdou chvilou menila rozhodnutie. skutocne asi existuje len tenka hranica medzi laskou a nenavistou, takze aj teraz sa mi minutou menia preferencie. nasla som niekolko milych luci, uzila si hodinu spanielciny a dokonca zacala planovat ake by to bolo... (nie, naozaj ma nepresvedcili iba pekne farby skolskych mikin...).

viem ze buduci tyzden to bude peklo a vopred sa ospravedlnujem vsetkym co sa busu so mnou musiet potrapit...

takze jednotne zhodnotenie dnesneho dna nie je mozne. trochu ma trapi ze prave teraz zmeskavam dematriculation a neviem sa dockat domov. este jeden den. uff, len aby sa mi ta snehova burka nevysmiala do tvare!