confused...

nieco sa udialo. za poslednych par hodin mojej utiahnosti do studia a do seba.

nechcem odist. nie kvoli mojim priatelom, priatelovi... to je vsetko. nic ine ma tu nedrzi.

no na druhej strane ma predstava toho ze este viac ako 9 mesiacov neuvidim domov, rodinu, slovensko, mesto, kramare, chatu, kut, bagetku, most, dunaj... boze, zvieralo mi srdce ked som si ocami prechadzala knizku z prazdnin. 'slovensko v lete' na obalke a premierov podpis vnutri.

je toto skutocne to co som chcela? 4 dalsie roky v tejto krajie? daleko od vsetkeho co pre mna nieco znamena?

co pre mna nieco znamena?

mam pocit ze to uz trva vecne odkedy putujem, prichadzam, zvykam si, ochadzam... a mam pocit ze som z toho unavena. mam dost. ano, moje nudne 'ja' sa ozyva, no a? mozno som divna, mozno jedina 19-ka na svete tuziaca sa usadit, zariadit si bytik, starat sa, patrit niekam.

je to smutne. skutocne smutne. a mozno sa toto cele dnes udialo len preto ze som po dlhej dobe bola uplne sama.

a mozno kvoli tomu ze ste minimalne 9 mesiacov nezazijem "slnko na horizonte pri ceste lietadlom s5 do Europy. Za sebou mam ciernu tmu, USA a kopec spomienok, v sluchatkach mi hra lounge music, motory tlmene hucia, ludia spia, (pripadne stoja frontu na WC ako obycajne) svetla v kabine su zhasnute a ja sa tesim domov...cez okienko je pred lietadlom vidiet svetlu oblohu a oranzove slnko na horizonte, ktore pomaly vystupuje vyssie a vyssie..."

asi skutocne treba o vela prist aby sme si uvedomili hodnotu toho co sme stratili.

je mi smutno. ze este dlho nebudem moct objat mamcu na dobru noc, zobudzat sa s 'mravcekami po rucickach', fotit zapady slnka z balkona a sediet na mojom oblubenom mieste v trolejbuse. hned za soferom.